www.archive-info-2012.com » INFO » P » PRAMEN

Choose link from "Titles, links and description words view":

Or switch to "Titles and links view".

    Archived pages: 54 . Archive date: 2012-11.

  • Title: Slovania - internetová stránka obèianskeho združenia Genius loci
    Descriptive info: .. Táto stránka obsahuje rámy, ktoré Vá prehliadaè nepodporuje.. This page uses frames, but your browser doesn't support them..

    Original link path: /
    Open archive

  • Title:
    Descriptive info: Slovania.. Úvod.. Kedy a kde?.. Kto sme?.. Písmo a reè.. úvod.. Staroslovanèina.. Podobnos.. Slovné hraèky.. Nábo enstvo.. ivly.. Démonolatria.. Bo stvá.. Vznik sveta.. Èarodejníci.. Kòazi.. Svätyòe.. Posvätné háje.. Obeti tia.. Chrámy.. Karma.. Narodenie.. Smr.. Symboly.. Krí.. Kruh.. Iné.. Kultovné predmety.. Idoly.. Amulety.. Talismany.. Magia a obrady.. Obrady.. Mágia.. Ve ba.. Vesmír.. Slnko.. Mesiac.. Iné telesa.. Kalendár.. Vianoce.. Iné zimné sviatky.. Svätenie jari.. Iné jarné sviatky.. Vajano.. Iné letné sviatky.. Jesenné sviatky.. Svadba.. Pohreb.. Fauna a flóra.. Rastliny.. Stromy.. Zvieratá.. Uctievanie.. Strava.. Kres ania.. Polabsko-pobaltania.. Zdroje.. Publikácie..

    Original link path: /menus.html
    Open archive

  • Title:
    Descriptive info: Na tejto stránke chceme informova o na ich starých koreòoch, o tom, e kedysi v etci Slovania tvorili jeden národ a e stojí za to bojova o prebudenie na ich spoloèných zvykov, tradícií, viery a harmónie, ktorá je nám Slovanov vlastná.. Chceme oslovi predov etkým potomkov starých Slovákov,  ...   Èechov, Moravanov, Slovincov, Chorvátov, Bosniakov, Èiernohorcov, Macedóncov, Srbov, Bulharov.. Do 10.. storoèia sme boli jazykovo i kultúrne jednotne vystupujúca èas európskeho ¾udstva (od Baltu a po Egejske more).. Slovanom je ka dý tretí Európan a dodnes si zostávajú podstatne bli ie slovanské národy ne národy iných indoeurópskych vetiev..

    Original link path: /uvods/uvods.html
    Open archive

  • Title:
    Descriptive info: Odkia¾ a kedy sme pri li do Európy.. Starí Slovania sa poèas údajného s ahovania národov presunuli azda len o jednu dolinu ïalej.. Názor, e by po¾nohospodársky národ mohol za púhe tri storoèia osídli taký kus euroázijského kontinentu je absurdný! tvrté a ieste storoèie, ako príchod Slovanov do Európy, vyluèuje aj oznaèenie èasti obyvate¾ov Európy okolo roku 200 alexandrijským historikom Ptolemaiosom, ktorý ich nazýva Souvenoi = Souvìni (Slovìni).. Archeologické objavy (hlavne staré runové písmo) nám dokazujú prítomnos Slovanov v Európe u nieko¾ko tisícroèi pred na im letopoètom.. Ba èo viac, ukazuje sa, e pôvodnými indoeurópskymi obyvate¾mi Turecka neboli Chetiti, ale Praslovania.. Po skonèení doby ¾adovej sa pravlas Slovanov rozprestierala pri brehoch rieky Amudar´ja (Turkmensko a Uzbecká republika).. Po pre¾udnení sa postupne na i predkovia zaèali presúva do Európy.. Èas pravdepodobne odboèila smerom na Rusko (mo no a na Sibír), èas preplavila Kaspické more a pozdå Èierneho mora sa dostala do Európy a èas i la na Iránsku vysoèinu, cez Mezopotámiu do Malej Ázie.. Odtia¾ sa do Európy zrejme preplavili cez Egejské more.. Z práce lú titela staroslovanského písma Antonína Horáka vyplýva, e otrokmi v antickom Grécku boli Wáni = ro¾níci (¾ud, ktorý sa v neskor ích dobách zaèal nazývat Slo-wáni).. Stopy ná ho písma sú na keramike, do tièkách a iných predmetoch z ostrovov Lesbos, Chios, Sámos, Kós, Ródos, Kréta, Théra a Lémnos.. Niektoré runy sú a z druhej polovice ôsmeho storoèia pred na im letopoètom.. Wáni, ako grécky otroci, stavali pravdepodobne antické chrámy, sochy a iné pamiatky.. Na území bývalej Mezopotámie severne od Dama ku (Sýria) objavili Francúzi v 30-tych rokoch 20-teho storoèia Grécku pevnos , na bráne ktorej bol staroslovanský nápis "ÈU HÁRIÈ TÓ TJÍ TUHÍJ DOURA" = chcem bráni tento pevný dvor (pod¾a jazykovedných dôkazov boli na i predkovia v tejto oblasti dokonca súèasníkmi, ba mo no aj predchodcami Sumerov - 5000 p.. n.. l.. a viac).. Iný dôkaz o prítomnosti Wánov v antickej Európe je v Národnom archeologickom múzeu v Aténach, kde sa nachádza Lémnoská stéla s tromi nápismi vo wánskom jazyku (omylom sú tieto nápisy pova ované za etruské).. Keï Etruskovia zaèali prenika do Itálie, narazili tam na pôvodné ro¾nícke obyvate¾stvo..  ...   v Mikulèiciach (ju ná Morava - ÈR).. Je to územie, kde sa rozprestieralo sídlo Ve¾komoravskej rí e.. Nález sa nachádzal v predve¾komoravskej vrstve, èo svedèí o tom, e na i predkovia tu boli ove¾a skôr ako sa nám doteraz vtåkalo do hlavy.. Tvar kosti dáva dojem, e ukazuje smer.. Nápis bol rozlú tený ako: "Úka Ó" = uká em alebo ukazujem.. Stopy po na ich predkoch nachádzame aj v kandidávii.. Texty kandidávskych rún u nie sú èistou praslovanèinou.. Vyskytujú sa tu mnohé prvky vikingskej germánèiny => miesto "na è" je tu "natio", miesto "atoè" je tu "apa" a pod.. Obyvatelia kandidávie sa kedysi delili na dve skupiny:.. 1.. Asovia (Ázijci) - ázijskí Tatári, predkovia Germánov.. 2.. Vanna - to by mohli by Slovania (Wáni).. Vo 4.. knihe dejin Históriés apodexis z 5.. storo ia pred n.. Hérodot pí e, e oblasti východnej a strednej Európy tvoria nekoneèné lesy popretkávané riekami.. Nedostupnos (alebo a ká dostupnos ) týchto krajov je príèinou, preèo boli Slovania pre zvy ok sveta ve¾kú èas svojich dejín neznámi.. Zo správ rímskych a gréckych autorov z 1.. storoèia n.. sa dozvedáme o ve¾kom národe Venedov.. Sídlili za Vislou medzi Baltským morom a Karpatmi.. Na rozdiel od koèovných kmeòov Venedi chodili pe i a stavali si domy.. Názov Venedi sa pre Slovanov pou íval a do 6.. storoèia.. V nemèine zostalo dodnes die Wenden.. V iestom storoèí sa zaèína o Slovanoch písa viac.. Mnohí historici sa uchy¾ujú k tvrdeniu, e Slovania sa a v 4.. 6.. storoèí objavujú ako nový historický èinite¾.. Pod¾a nich postupujú vo ve¾kých masách zo Zakarpatia do strednej a juhovýchodnej Európy.. Nikto z nich u neodpovedá na otázky: Kde ili pred tým? (spadli z neba?); Ako sa mohli roz íri v priebehu dvoch storoèí na také obrovské územie, keï neboli koèovníkmi ale ro¾níkmi?;.. Jedným z hlavných informátorov v tejto dobe bol Jordanes.. O Slovanoch, ktorých nazýva Venedi èi Veneti, sa zmieòuje ako o poèetnom ¾ude deliacom sa na mnoho kmeòov, ktorý zaberá nesmierne priestory.. Bol to národ ro¾níkov a chovate¾ov dobytka ijúci v èiastoène zahåbených príbytkoch ( tvorcového pôdorysu) s u liapanou podlahou a pecou v severozápadnom (najchladnej om) kúte..

    Original link path: /uvods/kedykde.html
    Open archive

  • Title:
    Descriptive info: Kto sme, akí sme a akí máme by ?.. V dávnych dobách na i predkovia pou ívali pre svoje oznaèenie názov Wáni (ro¾níci).. Dozvedáme sa o tom zo starých rún ( napr.. pylská tabu¾ka z 12.. stor.. p.. -.. stíra nás Wány zjevujíc.. ).. V prvých storoèiach n.. ná národ pou íval názov Sloveni a to a do konca prvého tisícroèia.. Zatia¾ netu íme, kedy do lo k zmene z Wán na Slo-wán a po Sloven (mu i boli Sloveni a príslu níèky enského pohlavia sa nazývali Slovenkami).. Oznaèenie Slovania sa zaèalo pou íva (mo no opätovne) a po príchode Cyrila a Metoda na základe star ieho chybného výkladu hlaholického staroslovanského písma.. Chyby vznikli, keï sa tvrdé jer zaèalo interpretova ako "i" a ïal ie verzie oznaèenia na ich predkov sa deformovali od slov Sloväni, cez Slovieni, Slovani a po dne né Slovania (èo by pod¾a jazykovej príbuznosti mohlo by star ie oznaèenie ako Sloveni, keï e Slo-wán bol asi medzistupeò medzi Wán a Sloven).. a ko poveda , kde h¾ada prameò názvu ná ho národa.. O oznaèení slovom Wáni sme písali v èasti na zaèiatku (Wán = ro¾ník), ale èo s názvom Slo-wán?.. Odvodenie od slova sláva asi nemá význam, lebo Slovania, èi Sloveni, neboli slávni (boli jednoduchými, mierumilovnými ¾uïmi ijúcimi v súlade s prírodou).. No odvodenie od slova "slovo" by dávalo zmysel, keï e sme patrili medzi národy, ktoré mali svoje písmo (na rozdiel od koèovníkov, ktorí prichádzali ako analfabeti).. Èi e Slo-wán by mohol by ro¾ník pou ívajúci napísané slová (gramotný ro¾ník).. E te je tu mo nos , e rovnako ako Wán aj slovo Slovan bolo odvodené od ro¾níckej zameranosti na ich predkov.. Sìljánin je toti rusko-bulharský názov pre dedinského ro¾níka.. Ak tam pridáme písmeno o, miernou obmenou vytvoríme názov Sìloján (èítaj sjeoján), èi e ro¾ník, po¾nohospodár.. No a teraz si vyberte z to¾kých mo ností, ktorá teória je správna!.. Jediné dva slovanské národy, ktoré si ponechali základ z pôvodného názvu predkov, sú Slováci ( ijúci na Slovensku) a Slovinci ( ijúci v Slovenii - po slovensky v Slovinsku).. Obidva národy oznaèujú svoj jazyk ako slovenský a svoje  ...   podotknú , e neuvrhla Slovanov, napriek preva ne po¾nohospodárskemu ivotu, do poddanského stavu.. Ak u boli ohrození a nebolo iného východiska, boli obávanými protivníkmi.. Zvedovia vedeli za pomoci trstiny strávi pomerne dlhý èas pod vodou.. Na i predkovia výborne poznali lesy, tak e v nich boli prakticky neporazite¾ní.. Výhodné bolo aj strategické rozmiestnenie sídiel, ktoré si stavali neraz v moèiaroch a na rieènych ostrovoch.. Schopnos prebrodi rieku alebo moèiar im závideli mnohí bojovníci, ktorí sa dostali na na e územie (túto schopnos sme si vybudovali pravdepodobne u v pravlasti poèas ivota pri ve¾toku Amudar´ja).. Medzi charakteristické vlastnosti na ich predkov patrila pohostinnos a spoloèenské cítenie, ktoré nedovo¾ovalo necha súkmeòovcov v biede.. Ak nechal Sloven v zime pocestného o hlade pred dverami, bolo to pova ované za hanebnos a dokonca aj trestuhodnos.. Sú zmienky o tom, e lakomcovi súkmeòovci zapálili dom, aby vedel, aké to je by bez strechy a jedla.. Sloveni dokonca nechávali pred odchodom z domu na stole jedlo pre prípad, e by niekto cudzí pri iel, aby sa mohol najes.. Tento zvyk zostal ivý aj v súèasnosti na Vianoce, keï sa prestiera o jeden tanier naviac pre prípadného pocestného.. Ïal ím znakom bola demokracia, ktorá fungovala na verejných zhroma deniach e te pred Ve¾kou Moravou.. Zhroma denia sa nazývali vece (teda akési veci - súvisí to aj so slovom vety).. Boli to staroslovanské verejné "upani ády", na ktorých rozprávali v dobách rodového zriadenia star inovia, vedomci ale aj v etci tí, ktorí mali èo poveda.. Na záver sa e te zamyslime nad názvom "Slovania" príp.. "Sloveni".. Sme národom, ktorého názov má jeden zo základov v slove "SLOVO".. Sme jedineèným úkazom na Zemi, kde väè ina národov pou íva na svoje oznaèenie názov súvisiaci so slovom "¾ud" èi "¾udia" v ich reèi.. Niektoré národy majú názov odvodený od uctievaných zvierat, iné od riek èi územia, na ktorom ijú.. A je aj mnoho národov, ktoré sa oznaèujú názvom s neznámym pôvodom a významom.. "SLOVO" je jedna z podstatných èàt duchovna.. Je to nieèo hlb ie ne materiálne hodnoty.. Mo no sme práve my - Slovania - predurèení na odovzdanie duchovnej sily celému svetu!!!..

    Original link path: /uvods/ktosme.html
    Open archive

  • Title:
    Descriptive info: Staroslovanské písmo a jazyk.. Na i predkovia mali písmo, ktoré sa nazýva runové.. Runy sú znaky, ktoré slú ia podobne ako znaky èínskeho èi japonského písma.. Tieto znaky sa podobajú na rôzne tvary konárov stromov (obzvlá duba) a tak mô me predpoklada , e mnohokrát sa v takejto (drevenej) forme uchovávali.. To je  ...   nieko¾kých tisícroèí musí zhni alebo spráchnivie - najmä v na om pomerne vlhkom podnebí).. V deviatom storoèí existoval spisovný slovanský jazyk - staroslovanèina, ktorou sa bolo mo né dorozumie rovnako dobre na pobre í Egejského mora, v Bulharsku, v strednej Európe i v Rusku.. Národné jazyky vznikli a po vzniku slovanských tátov v stredoveku..

    Original link path: /jazyk/pismo.html
    Open archive

  • Title:
    Descriptive info: atoè = otec.. èu = chcem.. dach-mój = dom môj, neskôr domov.. Damo-karáèijá = demokracia.. damó-kórón = poradca ¾udí, stare ina, neskôr starosta.. dour = dvor.. dunú = pýcha.. Høeci, reci = Gréci.. háriè = háji , bráni.. kárajá = riadi , vies , vychováva , kára.. lúmt = láma , lomi , podrobi sa, trápi.. na è = rodný, narodený, národnos.. rist, risit = písa.. sèít = tít.. sóènut = zoèi , uvidie , zbada.. stén = stena , narieka , trpie.. tótjí = tuhý, pevný, trvalý, nepoddajný.. vku já = pochutnanie, neskôr dobrú chu..

    Original link path: /jazyk/starslo.html
    Open archive

  • Title:
    Descriptive info: Príbuznos s inými jazykmi.. boh - bog (staroslovenèina) - Bhaga (sanskrt) - bak (sumersky).. diva - dévas (staroperz tina) => bo ská bytos -.. deus (latinsky) - déva (staroiránsky) èa a u¾a.. dva - dua (staroiránsky).. Fatra = posvätná vatra - átar (staroiránske slovo) = temné, èmudiace miesto; miesto duchov.. hmla - imhula (sumersky).. jeden - edu (sumersky).. kòaz - knendz (staroslovansky) - kienensi (sumersky).. kruh - karug (staroslovanèina) - kar - karma (sanskrt).. ¾an - Ln (sumersky).. Matra - mantra (sanskrt) = modlitba a múdros.. múdros -  ...   - ebéd (maïarsky).. oheò - ogen - agen - agni (sanskrt).. pluh - apluhtu (sumersky) = pluh, bronzový pancier.. pä - penè (staroiránsky).. p enica - ap enu (sumersky).. sekera (klin) - akiru (sumersky).. svätý - svêtÞ (staroslovanèina) - spenta (staroiránsky).. es - ista (staroiránsky).. tyri - ètvart (staroiránsky).. Tatra - tantra (sanskrt).. tri - tri (staroiránsky).. veda - véda (sanskrt).. viera - var (staroiránsky) - var (sanskrt) => puto.. zrno (zrelé obylie) - zr (sumersky).. nymfa - kalai nabai (novogréètina).. samovila - samothita (novogréètina).. vlkodlak - vulkolada (novogréètina)..

    Original link path: /jazyk/inojazy.html
    Open archive

  • Title:
    Descriptive info: budi - Buddha.. by - bytos.. èary - èiary -.. èarodejnica - èarodejník.. diva - deva - dievka.. duch - dych - dúcha.. hos - hostina.. kni ník-kòa ník-kòaz.. kraj - raj.. múdros - múdry - mudrc.. obe - obed.. osud - sudièky.. rod - zrod - rodina -.. príroda - národ.. rodný - národný - prírodný.. smr - smrad - mor.. svet - svetlo - svätý - posvätný.. tvori - tvor - stvorenie.. veda - vedma - vedomec - vedec.. ivot - ivel - vý iva - ivi.. krá = èarovné kolo vyu ívané pri èarovaní (krí om-krá om)..

    Original link path: /jazyk/slovhra.html
    Open archive

  • Title:
    Descriptive info: Viera a nábo enstvo.. Slovania boli vyznávaèmi panteizmu (Boh = príroda).. Mali miesto palácov posvätné háje.. Pod¾a ich viery bol ka dý sám zodpovedný za svoje èiny a ka dý sa prihováral priamo k bo ským silám bez spovedníka.. Bo ské sily sa prejavujú v celej prírode a ich sila sa dá výborne preci ova v nedotknutom lese so spevom vtákov, s hlasmi zvierat, so umom listov, s pra aním starých stromov a s vôòou kvetov.. Pre vnímavého èloveka sa tam odkryje sila mohutných dubov, líp, borovíc,.. V posvätnom lesíku bolo pre duchovného èloveka v etko nedotknute¾né - iadne vyrubovanie, iadne zabíjanie, iadne prenasledovanie ¾udí,.. V súèasnosti by mali by obdobou posvätných hájikov mestské a dedinské parky, ale umelým vysádzaním tých istých drevín, ve¾akrát nezmyselným orezávaním èi vyrubovaním stromov sa poru uje nedotknute¾nos týchto miest.. O vz ahu obyvate¾ov k týmto oázam sa rad ej ani vyjadrova nebudeme.. ¼udovít túr (jedna z najväè ích osobností slovenského národa): "Èo je to panteizmus? Rozliatos Boha vo svete.. Tá bo ská pravda, ktorá je vo svete, je tým oddaná,  ...   v na om nábo enstve mno stvo bohov a samozrejme tyri ivly.. K viere starých Slovanov treba e te spomenú aj toto: v na om pôvodnom vedomí boli bytos ami nielen ¾udia a zvieratá, ale aj rastliny, nebeské telesá, pramene, rieky a dokonca aj niektoré so ky a kamene (mnohokrát aj uctievané).. Bytos ou bolo teda v etko, z èoho bolo cíti ivu (príp.. v etko, èo má ducha).. V najstar ích nápisoch, písaných wánskymi runami, nenachádzame zmienku o nejakých bo stvách ani démonoch, èi iných duchovných postavách.. Mô eme teda predpoklada , e pôvodne boli na i predkovia racionálne uva ujúci ro¾níci, ktorí nepotrebovali nábo enstvo.. Ale mô e to by aj tak, e nepoci ovali potrebu písomne uchováva nábo enské prvky a svoju vieru si uchovávali v duchovnej rovine.. Sprostredkovávacím prvkom mohla by priama skúsenos (meditácia a pod.. ), prípadne hovorené slovo.. Predpokladajme, e vierou na ích predkov bol panteizmus (Boh = príroda).. Èo u viete o tom napísa (cítim úctu k prírode, ijem v súlade s prírodnými zákonitos ami a tak je to správne)..

    Original link path: /viera/viera.html
    Open archive

  • Title:
    Descriptive info: Zem.. Podobne ako v ostatných prírodných kultúrach je zemský ivel enskej podstaty.. Na i predkovia Zem pova ovali za ivú bytos a uctievali ju s vedomím, e je to "Matka Zem".. Tráva sú jej vlasy, vodné toky sú jej ily, skaly sú jej kosti,.. V Zemi videli Slovania pomocníèku v lieèbe chorôb, ktorá im poskytovala lieèivé byliny.. Nedovo¾ovali, aby sa s òou svojvo¾ne hýbalo, tåklo do nej alebo trhalo na nej bezdôvodne.. Úctu k zemi prejavoval ná po¾nohospodársky národ napr.. jarným zvykom, kedy musel prvú brázdu vyora vladár, alebo keï sa zaorávali krupinky z ve¾konoèných vajec (obe Zemi).. V na om jazyku sa zachovalo oznaèenie "zemitý" na èloveka "zemitej povahy", ktorá sa prejavuje akousi za atos ou, stálos ou, flegmatizmom.. Èloveka pod vplyvom tohto ivlu je a ké vyprovokova , lebo je vo svojej podstate neútoèný.. Ak ho v ak nieèo rozzúri, je stály vo svojom hneve a je a ké ho zastavi.. Toto je typické pre Slovanov a preto by bolo vhodnej ie nazýva ich nie národom holubièím, ale zemitým.. Zem bola na imi predkami chápaná ako jednoliata bytos , ktorá má ve¾kú rôznorodos a má mnoho prameòov i pramienkov zemskej sily (zemskej ivy).. Zemská sila vyviera na và koch, vrchoch, kopcoch a aj v zemských zlomoch (draèie diery).. Na tieto miesta chodili na i predkovia pre vykonanie obradu vnútorného prerodu a obrodenia (známe sú aj novodobé výstupy, ktoré uskutoèòoval ¼udovít túr alebo ¼udo Ondrejov).. Voda.. Slovania boli národom s ve¾mi silným uctievaním vody.. Uctievali pramene, studnièky, rieky i vodné víly.. V slovanstve bola voda v dy posvätná.. Vodou sa svätilo dávno pred príchodom kres anov a ove¾a èastej ie.. Po narodení muselo by die a umyté (posvätené) vodou.. Pred tým ne boli vianoèné slnovratové koledy a zvyky násilne zmenené kres anskými agresormi, mali na i predkovia pekný obrad uctievania vody: kto prvý na Vianoce vstal, nabral vodu zo studnièky a ostatných òou pokropil.. Poèas sviatkov Svätenia jari (dnes zdeformované a preonaèené na Ve¾kú noc) sa na i predkovia obradne kúpali v rieke.. Na Turice nalo ili parobci na voz máje (stromèeky, ktoré sa sadili ako stromy ivota pre celú dedinu) a gazdiné ich aj s vozom a májmi polievali vedrami s vodou (dnes je tento zvyk tie zdeformovaný na zvyk stavania májov, ktoré predstavujú vyrúbané màtve stromy).. Spojením uctievania Zeme a Vody bolo oblievanie prvého oráèa aj s pluhom.. V èase letného slnovratu pú ali dievèatá venèeky po rieke, ktorá mala splni ich ¾úbostné oèakávania.. Poèas celého roka sa ¾udia obzvlá ráno umývali v studenej vode, èo pokladali za zdravé a dobré na silu.. V niektorých krajoch museli by najneskor ie do Turíc vyèistené v etky pramene a studnièky.. Podobne ako Indovia, aj Slovania uctievali teèúce vody (potoky a rieky) a dokonca aj ich sútoky (napr.. Devín - sútok Dunaja a Moravy alebo Komárno - sútok Dunaja a Váhu).. Voda bola spájaná so ivotnou silou a v ¾udovej slovesnosti sa zachovalo mno stvo vodných bytostí, najmä  ...   ktorého sa pália iba svieèky).. Oheò nechýba v na ich ¾udových piesòach, rozprávkach a povestiach.. Ako hovorí rozprávka "O dvanástich mesiaèikoch", ktorí sedia okolo ohòa, oheò bol vyu ívaný na rozjímanie (pozeranie do ohòa pôsobí upokojujúco a dáva priestor na oèistu du e).. Poves o Jáno íkovej skú ke mu nosti, v ktorej musel udr a eravý uhlík pod pupkom, poukazuje na duchovné postupy staroslovanských duchovných, ktorým ani priamy dotyk s ohòom neublí il.. Bohu ia¾, kres anom sa podarilo zahubi v nás aj túto schopnos na ich predkov (veï u v Starom zákone sa pí e:.. nenechá sa previes vedomcom cez oheò.. Za ivý alebo svätý oheò sa v ¾udových zvykoch pova uje práve oheò urobený starým spôsobom - drievkami, kresadlom, kremeòom a hubkou.. Ohnisko muselo by pozametané èistou metlou.. Po rozlo ení ohòa sa mu dával pokrm a nápoj v podobe polena a hrnèeka s vodou, ktorý sa k nemu staval.. Ohòu sa pripisovala oèistná a lieèivá moc.. Chránil pred démonmi a preto sa mu priná ali obete: cesto, mas , zrno a iné pokrmy.. Nikto nesmel na oheò p¾u ani sa s ním hra.. Hasi sa smel iba chlebom a so¾ou.. Oèistnú funkciu zdie¾al aj dym - obradné vydymovanie a zaháòanie búrkových mrakov.. Oheò a dym slú ili na ve tenie.. Pri òom sa spa¾ovali kosti a zvy ky obetného zviera a.. Ve tilo sa z plameòa, z praskotu, zo smeru, z farby a z hustoty dymu.. V Po¾sku a Rusku bolo zvykom zapa¾ova kúsky kúdele, vyhadzova ju do vzduchu a háda z jej letu.. Vzduch.. Tento ivel bol oddávna uctievaný aj z h¾adiska rozjímania (meditácie) a modlitby.. Na posvätné miesta chodili Slovania so zatajeným dychom podporujúcim vnímanie a otvárajúcim du u.. Staroslovenskí duchovní ovládali niektoré dychové duchovné postupy, podobne ako napríklad jogíni.. V ¾udových duchovných postupoch a èarovaní je èastým úkonom fúknutie èi dúchnutie.. So Vzduchom sa stretávame aj v na ich povestiach, rozprávkach, baladách a piesòach.. V nich je zosobnený tento ivel v bytostiach ako: Vánok, Vetrík, Víchor, Smr , Uragán, Pohvizd, Meluzína, Metelica, Oblaèník, je ibaby, oblaèné víly atï.. Pod¾a ¾udových piesní, v ktorých je vetrík neraz oslovený, aby zaniesol správu milému, sa mô eme domnieva , e ivel Vzduch bol vyu ívaný pri prenose my lienok ( eby telepatia?).. Vzduch v ¾udskej povahe predstavuje vo¾nos , slobodu, pru nos , nestálos.. Slovania sa nepoddali nadbytoèným a nezvládnutým vplyvom tohto ivlu.. Bol v ak v na ej kultúre zastúpený nato¾ko, aby sme boli voèi cudzím vplyvom priate¾ský, no tento rozumný prístup sa prejavil tak, e sme nikdy nepopreli svoje korene, ako to robia niektoré táty dnes, keï bezhlavo prijímajú nové vplyvy bez výberu a zároveò zavrhujú v etko staré ( eby sa to dialo v súèasnosti aj u nás?).. Vzduch sa odjak iva vyu íval v lieèite¾stve.. Múdri lekári hojne vyu ívajú èistý vzduch aj v súèasnosti.. Ve¾mi dobrým lieèebným postupom sú dychové cvièenia, ktoré napomáhajú hromadeniu, prenosu a usmerneniu ivotnej sily..

    Original link path: /viera/zivly.html
    Open archive


  • Archived pages: 54